Večer premýšľam nad touto malou lekciou. Čo nás dospelých najviac trápi? Ako vlastne vnímame svet? Médiá a okolitý svet neustále spievajú svoju pesničku o úspechu, peniazoch, lepšom bývaní, aute či dovolenke. K tomu následne ponúkajú „výhodné“ hypotéky. Aby sme splnili svoje sny a zaradili sa do určitého štandardu, zatvárame sa do tovární, či kancelárií, kde do nocí naháňame vyšší ekonomický rast.
Dnes budeš musieť ostať dlhšie. Máme poruchu, stojí výroba a ďalšie prestoje si nemôžeme dovoliť. Si jediný, kto to u nás dokáže vyriešiť. Takto to ide dookola s občasnými prestávkami, ktoré si telo nejakou tou chorobou vyžiada, keď je už spomínanej záťaže priveľa. „Tréner, ale ja mám problém s členkom.“ „Tak to nejako rozcvič. Zajtra hráme kľúčový zápas a ty si nevyhnutný. Za čo ťa platíme?“ A zajtrajšok končí úrazom s ročnými následkami. Kde je vlastne hodnota človeka? Nie sme niekedy len nástrojmi na dosahovanie niečích snov či plánov? A možno, že práve tých vlastných.. Takýto prístup nutne povedie k rozčarovaniu. Napríklad niekedy v starobe či chorobe, kedy nedobrovoľne dostaneme dostatok priestoru na premýšľanie a ešte k tomu aj inú perspektívu pohľadu. A zisťujeme, že nám čosi dôležitejšie uniklo. Deti vyrástli, ani nevieme ako. Vychoval nám ich televízor či ulica, v lepšom prípade starí rodičia či školy. Mnohí, často kvôli kariére, ani žiadne deti nemajú. A ako sú na tom naše rodinné vzťahy, priateľstvá, či naše zdravie? Niekdajšie sny a ciele sa zrazu rúcajú ako domček z kariet. Načo to všetko. Nezaplatil som za to akosi priveľa?
Nechcem tvrdiť, že naša práca či námaha nie je v poriadku. Potrebujeme dôstojné podmienky na život a to nejde bez práce a hmotných prostriedkov. A takisto sme povinní rozvíjať svoje talenty či zodpovedne plniť naše poslanie. Nikdy si však nesmieme dať zobrať pravé hodnoty a ciele, ku ktorým by napokon malo smerovať každé naše snaženie. Je smutné koľko vzťahov stroskotá práve pre nedostatok času, pozornosti či síl. Nie sme predsa stroje. Potrebujeme priestor, ticho, relax v prírode. Potrebujeme byť so svojimi blízkymi a naplno im venovať istý čas. Na vrchole každého nášho snaženia by malo stáť dobro človeka. Nesmieme sa dať zaslepiť vidinami zisku, prestíže a moci. Kto chce byť prvý, nech je sluhom ostatných, čítame v Evanjeliu.
