Čo keby sme to otočili a namiesto plnenia úloh prostredníctvom ľudí, rozvíjali ľudí prostredníctvom úloh? Práca, kde ľudia potrebujú „len“ šikovné ruky a dodržať presný pracovný postup, je dnes už chvalabohu na ústupe. Myslím, že každý máme akúsi potrebu tvorivo sa realizovať a prispieť do spoločného svojim osobitým spôsobom. Odborníci tomu hovoria vytváranie synergie. Nakoniec čo je lepšie, neustály mikromanažment a rozčuľovanie sa prečo veci nie sú tak ako si to „nadriadený“ predstavoval, alebo zodpovedná a kreatívna spolupráca, kde každý svojim jedinečným prístupom prispieva k tvorbe unikátnych produktov a služieb?
Takáto spolupráca však vyžaduje určité podmienky. Musí byť jasná predstava o želaných výsledkoch (vízia) a jasne definovaná zodpovednosť. Každý zo zúčastnených by mal spoluprácou získať. Aby šlo naozaj o obojstrannú výhru, je dobré, ak sa jednotlivé strany usilujú vžívať sa do pozície toho druhého a snažiť sa pochopiť situáciu „jeho očami“. Nevyhnutné je aj vedieť sa vzdať svojich predstáv a byť otvorený tretím alternatívam. To znamená, že výsledkom môže byť niečo vytvorené spoločne čo bude nakoniec niekoľkokrát lepšie a hodnotnejšie ako akýsi osekaný kompromis, alebo koncepty, ktoré si presadia tí silnejší či agresívnejší. Aby sme nestratili ten správny smer, potrebujeme sa navzájom obohacovať účinnou a konštruktívnou spätnou väzbou. Ak to celé má fungovať asi ani netreba zdôrazňovať, že spolupracujúci tím musí byť zostavený z dôveryhodných hráčov, čo znamená rozvinutý charakter a potrebnú odbornosť.
Čo poviete, ideme hrať ďalej akési presilové hry, alebo sa nechať prekvapovať čo dokáže úprimná spolupráca? Vieme a chceme pre to vytvárať tie správne podmienky? Najbližším miestom kde začať môže byť aj vlastná rodina. Keď som tak rozmýšľal, veru mám čo opraviť... Tak a ide sa na to!
