Niekde v múdrych knižkách píšu, že pozornosť je to, čo riadi a usmerňuje naše vedomie. Môže byť zameraná na okamih, napríklad, keď športovec čaká na povel štart, alebo je nepretržitá, ktorá je veľmi ťažká, no zároveň nevyhnutná pri práci či učení sa. Tiež hovoríme o rozdelenej alebo striedavej pozornosti (multitasking), ktorú snáď najlepšie poznajú mamičky, pretože musia súčasne variť obed, starať sa o deti, kontrolovať pračku a pritom urobiť zoznam na nákup do domácnosti. Keďže vedomie človeka je schopné naraz poňať len obmedzený počet informácií, o našu pozornosť nepretržite bojujú vonkajšie impulzy prostredníctvom zmyslov spolu s vnútornými, ktoré nám prinášajú myšlienky ovplyvňované túžbami, plánmi, láskou či trápením. Pretože disponujeme slobodnou vôľou, môžeme ovplyvňovať svoju pozornosť v súlade s našimi záujmami, cieľmi, či motiváciou.
Záujmy, ciele a z toho vyplývajúca motivácia utvárajú nastavenie mysle, ktoré pôsobí na pozornosť ako filter. Ďalším veľkým vplyvom na sústredenosť je aj to, ako sa nám darí a ako nás vykonávaná činnosť baví. Aby sme sa vyhli frustrácii z neprekonateľne ťažkých úloh a nude z tých nezaujímavých, potrebujeme, aby úloha a naše schopnosti boli v optimálnej rovnováhe. Ciele tejto úlohy preto musia byť pre nás motivujúce a dosiahnuteľné. To znamená, že sen stať sa kozmonautom začneme čiastkovým cieľom, napríklad naučiť sa niečo z fyziky. Ako zjesť veľkého slona? Odpoveď znie: po kúskoch. Rozumné rozvrhnutie cieľov a potrebných činností je teda kľúčové. Uznáte sami, že sústrediť sa v prostredí, kde neustále vyzváňa telefón a o našu pozornosť zúrivo bojujú maily a facebook, sa stáva nemožné. Vypnúť tieto, inak celkom zábavné a sem tam aj užitočné nástroje, je podmienkou. Tichá nevtieravá hudba v pozadí však naopak môže pozornosti pomôcť.
Ako postupovať? Na začiatku treba stanoviť cieľ. Motivujúci, dosiahnuteľný a v súlade s našim smerovaním. Keďže sa nedá nemyslieť na niečo, napr. prestať myslieť na milovanú osobu, jediná cesta je rozvinúť myšlienky na danú tému, a tak vytlačiť tie, čo s učením nesúvisia. Čo už o tom viem? Na čo vedomosti využijem? (Pri troche kreativity sa vždy čosi nájde :-) A ako sa idem učiť? Zásadne robíme iba jednu úlohu. Aj keď máme spomínanú schopnosť „multitaskingu“, pri učení tento spôsob rozhodne nemá miesto. Je dobré, ak si učenie vieme naplánovať na konkrétny čas, v primeranej dĺžke, pričom nezabudneme na potrebné prestávky. Predstaviť si život bez facebooku, či inej zábavy je dnes asi nemožné. Užitočné bude, keď aj tomuto vopred stanovíme istý čas a trvanie. Nezabudnime ani na dostatok spánku, potrebného pre „dozretie a usadenie sa“ naučeného.
Pozornosti prospievajú aj rôzne zaujímavé cvičenia. Napríklad neprerušene sa sústrediť na dýchanie po dobu 15 minút predstavuje na začiatok celkom náročnú výzvu. Pozornosť a ostražitosť našich zmyslov možno trénovať plným a detailným uvedomovaním si videného, počutého, dotykov alebo vône. Alebo sa vedome a plne sústrediť na chôdzu, či pohyb rúk, pričom vykonávame len jednu z možností. Užitočným cvičením na zvýšenie pozornosti pri čítaní je napríklad prerozprávať si po istých úsekoch čo najpodrobnejšie, o čom to vlastne bolo.
Ako teda začať? Po kúskoch. Zvoľme si jednu malú oblasť a trénujme, až kým sa nestane automatickou. Potom možno postúpiť ďalej. A nakoniec pocítime radosť zo zvládnutia tohto nášho divokého koníka. Veľa šťastia v školskom roku a príjemnú zábavu.
