Nie je tomu tak dávno, keď sme jahody mávali len na začiatku leta a ľudia si potraviny a mnohé výrobky vyrábali sami doma. Vôňa a chuť mandariniek bola silno asociovaná so sviatkom svätého Mikuláša a Vianoc. Na vysokej škole sme mali k dispozícii len papierové skriptá, a aj tých bolo občas málo. Ak v nich nejaká informácia či logická náväznosť chýbala, niekedy neostávalo nič iné ako zobrať pero a papier a chýbajúci postup prácne hľadať. Prichádza generácia, ktorej už takýto život nič nehovorí. Osobný rast, učenie sa či vyvíjanie nových užitočných vecí a služieb sa však viac podobajú tomuto staršiemu modelu fungovania sveta. Vyžadujú trpezlivosť, aktívne experimentovanie, usilovné premýšľanie a hľadanie odpovedí viac vo svojom vnútri ako kdesi na Internete.
Možno práve aj dnešné takmer neobmedzené možnosti virtuálneho sveta z nás akosi potichu vytláčajú tento rámec myslenia. Aj keď nám môžu sľubovať všelijaké zázračné metódy a rýchle riešenia, myslím, že nasledovný postup nikdy nestratí svoju platnosť. Áno, informácie k nám prichádzajú rôznymi kanálmi a dostať sa prakticky k čomukoľvek je dnes vďaka technológiám ďaleko jednoduchšie a rýchlejšie. Nesmieme však skončiť ako pasívny a povrchní konzumenti, čo sa práve kvôli množstvu a neustálemu „online stavu“ tak často stáva. K pochopeniu a znalostiam vedie aktívna cesta. Na objavenie súvislostí treba veľa premýšľať, a hľadanie hlbšieho pochopenia si vyžaduje trpezlivosť a čas. Naväzujúca praktická činnosť a skúsenosť je spätnou väzbou, ktorá naše chápanie overuje a rozširuje.
Svet spoznávame a pretvárame vďaka ceste plnej postupných krokov. Vnímame, premýšľame, konáme a korigujeme. Neprepadnime lenivosti a ošiaľu rýchlych riešení. Cesta k poznaniu a dobrým výsledkom sa začína v našom vnútri. Technológie a odborníci sú len sprievodcami.
